Magellan

Autor: Branislav Haspra | 1.3.2014 o 21:05 | (upravené 1.3.2014 o 21:12) Karma článku: 3,07 | Prečítané:  486x

Tieto riadky sa mi nepíšu zrovna najľahšie. Trent a Wayne Gardnerovci (Magellan) boli roky mojimi hrdinami. Ich hudba ma hlboko zasiahla a zanechala trvalú a nezmazateľnú stopu v mojej duši.

O to viac ma zarmútila správa, že mladší z bratov, Wayne, brilantný gitarista sa rozhodol 10. februára dobrovolne odísť z tohto sveta. Bolesti spôsobené nádorom na mozgu a ťažké záchvaty migrény boli neznesiteľné.

 

Bratia Gardnerovci založili projekt Magellan niekedy v polovici osemdesiatych rokov. Inšpirovali sa menom slávneho portugalského moreplavca. Do hudobného sveta vstúpili debutovým albumom Hour Of Restoration v roku 1991. Poriadny rozruch v progrockovej pospolitosti spôsobili platňami Impending Ascension (1993) a Test Of Wills (1997). Práve posledne menovaná je moja najobľúbenejšia a počúvam ju veľmi často. Ako opísať ich tvorbu? Pompézny majestátny rock s množstvom komplikovaných melódii a inštrumentálnych pasáží so žánrovým presahom až niekde do progmetalu. Nie je to hudba na prvé počutie a vyžaduje si náročnejšieho a sústredeného poslucháča. Tá komplikovanosť ich hudby nie je však odrádzajúca, ale naopak, vzbudzuje v poslucháčovi stále väčšiu a väčšiu zvedavosť. Keď jej dáte šancu, neoľutujete. Texty sú jasné a úderné bez zbytočných metafor a krasorečnenia. Na konci deväťdesiatych rokov skupina Magellan svojou popularitou celkom úspešne „dýchala na chrbát“ slávnejším kolegom z Dream Theater. Minimálne v USA tomu bolo tak. Trent Gardner sa v roku 1998 poriadne rozšupol aj s hviezdym projektom Explorers Club a album Age Of Impact je doslova nabitý hviezdami progrocku a progmetalu. Mená ako Terry Bozzio, John Petrucci, Steve Howe, James LaBrie alebo Billy Sheehan nemôžu nikoho nechať chladným. A samozrejme nemohol chýbať ani brat Wayne so svojou gitarou. Age Of Impact si získal obrovskú celosvetovú popularitu. Jeho pokračovanie Raising The Mammoth (2002) až také úspešné nebolo a  svojou komplikovanosťou a prekombinovanosťou pôsobilo profesorsky až chladne akademicky. Trent Gardner bol však ako autor pri chuti a v roku 2001 sa objavila na pultoch musicshopov rocková opera Leonardo - The Absolute Man, ktorá, dovolím si tvrdiť so všetkou drzosťou, tvrdo konkuruje slávnej rockovej opere Jesus Christ Superstar od Webbera a Ricea. Taliansky renesančný génius, maliar a vynálezca Leonardo Da Vinci, jeho život a dielo, to je ideálna téma rockovej opery. Hlavnú rolu Leonarda bravúrne zaspieval James LaBrie zo skupiny Dream Theater. Bratia Gardnerovci a ich Magellan dávajú o sebe vedieť znovu na sklonku roku 2002 veľmi osobným albumom Hundred Year Flood, ktorý je venovaný ich najstaršiemu bratovi Jackovi, ktorý v roku 1965 ako 21 ročný zahynul vo vietnamskej vojne. Emocionálne veľmi silné dielo, v ktorom nad bolesťou zo straty nakoniec víťazí silná rodinná spolupatričnosť a nádej. O rok nato Magellan u mňa znovu bodovali albumom Impossible Figures, na ktorom sa nachádza obrovská pecka, desaťminútová skladba Killer Of Hope. V roku 2005 sa Magellan pripomenuli albumom Symphony For A Misanthrope a v 2007-mom to bol zatiaľ posledný štúdiový „zárez“ Innocent God, na ktorom už badať značný ústup z progrockových pozícií.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Možno to zle vidím; možno Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky alebo prehnane.

KOMENTÁRE

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.


Už ste čítali?