Phil Collins - Serious Hits Live

Samotný koncert začal nakoniec o 20.30 hod., berlínsky štadión bol narvaný, sedemdesiattisícový dav správne nažhavený a na pódium vybehol pomenší chlapík, obliekol si fialové sáčko a asistent mu priniesol zrkadlo, v ktorom si Phil pobavene skontroloval účes v štýle prvorepublikového elegána Oldřicha Nového. A potom sa to spustilo. Príval hudby, pozitívnej energie a silných emócií. Čumel som na to všetko ako puk. Staršie veci striedali tie nové z aktuálneho albumu But Seriously. Na pódiu predvádzali dokonalú show takí muzikanti ako Chester Tomphson za bicími, na basu hral Leland Sklar, podivný to chlapík, ktorý sa snáď nikdy nestrihal a neholil, takže bradu mal takú dlhú, že aj páni zo ZZ-Top by pri ňom pôsobili ako holobriadkovia. Na klávesoch čaroval Brad Cole a Phil spieval, behal po pódiu, občas si sadol za bicie, potom za piano. Skrátka univerzálny chlapík. Daryl Stuermer predvádzal tiež svoje inštrumentálne majstrovstvo. Collins takmer každú pieseň patrične okomentoval, občas zašaškoval... Nechýbal ani duet Separate lives, ktorý pôvodne naspieval s Marylin Martin, ani Against All Odds, ani žartovný Easy Lover... A teraz chcem upozorniť na podstatnú vec a to najmä hudobníkov. Jedná sa o absolútne plynulý a prirodzený prechod zo skladby You Can´t Hurry Love do Two Hearts. Tak vážení TOTO JE PARÁDA! Takéto niečo hocikto nedokáže! Koncert aj s prídavkami končí pred polnocou symbolicky skladbou Take Me Home, posledné tóny sedí Phil na schodíku a nad ním sa pomaly zatvára opona s motívom cválajúcich koní. Publikum je vo vytržení a hlasito sa dožaduje ďaľšieho prídavku. Ja sedím v obývačke pred telkou dojatý a zároveň prejedený bohatou porciou kvalitnej muziky. Nikdy predtým a ani potom som už nezažil také emócie ako v ten nedeľný júlový večer pred dvadsiatimi rokmi. Publikom kolovali košíky, do ktorých ľudia zbierali peniaze pre bezdomovcov a postihnutých. Z obrazovky sálala vlna ľudskosti. Vďaka Phil! [/content>