Keď sa povie neoprogres, ihneď si predstavím vysokého charizmatického muža menom William Dereck Dick alias Fish. Práve on je podľa mňa stelesnením neoprogu. K tejto prezývke prišiel údajne ešte v čase keď sa živil ako robotník a býval na prenájme. Jeho domáca s ním mala vraj problém, pretože celé hodiny presedel vo vani. V rokoch 1982 až 1988 sa ako frontman skupiny Marillion natrvalo zapísal do histórie jedinečnými albumami - Script For a Jesters Tears, Fugazi, Misplaced Childhood a Clutching At Straws. V mojej súkromnej sieni rockovej slávy sa tak zaradil hneď vedľa legiend ako sú Genesis alebo Yes. Fish je natoľko presvedčivý a úprimný, že nie je ťažké mu uveriť. Alebo lepšie povedané, je nemožné mu neveriť. A tak súcitím s trpiacim Jesterom, ktorý horúcimi slzami oplakáva stratenú lásku, som účastník Garden Party plnej falošných a uštipačných snobov, vidím náhrobné kamene obetí nezmyselných vojen... Fish dáva voľný priebeh svojím emóciám, jeho texty sú úžasné a plné metafor. Aj toto je dôkaz, že človek je bytosť v prvom rade emocionálna a prílišnou racionalitou sa síce dá dosiahnuť pokrok v mnohých oblastiach, ale na úkor osobného šťastia a vnútorného pokoja. A práve Fish nám ponúka svoje srdce na dlani. Pretože Fish je pojem! Pre mňa určite. [/content>
Marillion - Script For a Jester´s Tears (1983)
Je začiatok osemdesiatych rokov a artrock zvalcovaný punkom a novou vlnou vstáva z mŕtvych. Zásluhu na tom majú nové skupiny, ktoré vo Veľkej Británii vyrástli ako huby po výdatnom daždi a dnes ich zaraďujeme do „škatulky“ neoprog. Sú to Marillion, Pendragon, IQ, Twelfth Night, Pallas... no najvýznamnejšia je tá prvá menovaná. Už v roku 1982 Marillion vydali prvý singel Market Square Heroes a na B strane sa nachádza rozsiahla epická kompozícia Grendel.