Astralis - Bienvenida Al Interior

Autor: Branislav Haspra | 15.3.2014 o 21:35 | Karma článku: 1,94 | Prečítané:  194x

Nielen vo Veľkej Británii, vo Švédsku, v Poľsku sú kvalitné progrockové kapely ale platí to aj na opačný kus sveta - Južnú Ameriku. Keď sa povie Chile, hneď sa mi vybaví krajina sa pohnutými dejinami, známa skôr diktatúrou generála Augusta Pinocheta ako nejakou bohatou kultúrnou scénou. Zdanie však klame. Čírou náhodou pri surfovaní na nete som objavil túto skupinu, najskôr som si stiahol mp3,potom Lossless a nakoniec som si kúpil originál CD. Dovolím si, podeliť sa so svojimi zážitkami z tejto muziky, s Vami.

BIENVENIDA AL INTERIOR: Titulný song začína ako jednoduchá nenáročná popová pesnička, avšak už prvá inštrumentálna pasáž signalizuje, že až také jednoduché to zase nebude. Patricio Vera spieva zvláštne zafarbeným vypätým vokálom, ktorému nechýba patričná naliehavosť a tiež poriadna dávka úprimnosti. Miestami jeho spev skôr pripomína oduševnené recitovanie. Skvelý úvod!

NOCTURNO URBANO: Jednoznačne vrchol tohto albumu. Za dunenia hromu a doznievajúcich zvukov búrky sa rozpúta veľkolepé divadlo. Masívne klávesové steny a lá Clive Nolan a do toho drsný gitarový rif, vypätý Verov hlas a napätie trochu opadá až s nástupom krásneho oduševneného gitarového sóla, za aké by sa nemusel hanbiť ani samotný David Gilmour z Pink Floyd. Hudba v týchto minútach osciluje až niekde na pomedzí space rocku.

NOVENTA Y NUEVE: Ďaľší epický veľkovýpravný song, ktorému dominujú všadeprítomné sóla a sóličká na elektrickú gitaru. Vidieť, že autorom je gitarista Patricio Vera, ktorý si pre seba doprial teda poriadny priestor. Jemné symfonické plochy striedajú čarovné zasnené gitarové sóla. Nádhera!

DOBLE ARCOIRIS: Začína krásnym pomalým sólom na gitaru. Okrem Veru, ktorého hra je skutočne impozantná, treba vyzdvihnúť aj ostatných členov skupiny.

BAJO EL DOMO DE CRISTAL: Ďaľší epický song, pripomínajúci miestami skôr scénickú hudbu k nejakému napínavému deju, ktorý vygraduje na konci piatej minúty. Song je doslova vyšperkovaný nádhernými gitarovými sólami ako bohatá pestrofarebná výšivka. Paráda!

KINNARA: Posledná vyše desaťminútová skladba zaskočí neobvyklým úvodom, ktorý pôsobí skôr ako fade-out, keď však začne Vera spievať, mraky sú hneď rozohnané. Juan Pablo Gaete v ôsmej minúte strúhol také klávesové sólo až ma to usadilo. Ako Tony Banks z Genesis v čase najväčšej slávy.


K textom a ich obsahovej stránke sa bohužiaľ neviem vyjadriť. Nerozumiem po španielsky. Španielčina však v tomto prípade nepôsobí nijako rušivo, skôr naopak. Po hudobnej stránke je to u mňa láska na prvé počutie. Škoda, že informácií o tejto skupine je málo a veľa sa toho nedozvieme ani z oficiálnej stránky skupiny. Jedno je však isté, ak chcete prežiť príjemnú hodinku, tak si vypočujte Astralis.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?